Pri tejto príležitosti celebroval za prítomnosti koncelebrujúceho oslávenca ďakovnú svätú omšu v Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule v Spišskom Podhradí trnavský arcibiskup Ján Orosch spolu s emeritným trnavským arcibiskupom Jánom Sokolom, emeritným spišským pomocným biskupom Andrejom Imrichom a nemalým počtom kňazov zo Spišskej diecézy, Trnavskej arcidiecézy a iných častí Slovenska. V úvode svätej omše sa jubilantovi prihovoril arcibiskup Orosch. Ocenil jeho dlhoročnú pastoračnú aktivitu, obetovanie svojho života pre šírenie Kristovho evanjelia a zasievanie Božieho kráľovstva do sŕdc ľudí, ktorí ho za to nosia vo svojich srdciach naďalej, čo dosvedčili i svojou účasťou na ďakovnej svätej omši.

 

Slávnostný kazateľ Peter Jurčaga, pochádzajúci z dedinky Ľubochňa pri Ružomberku, vyzdvihol neúnavnú pastiersku službu svojho spolurodáka, duchovného otca Adalberta, i po jeho odchode na zaslúžený odpočinok v roku 1998. V dome svojej pokrvnej sestry, kde prišiel vtedy bývať, s povolením spišského biskupa Františka Tondru spovedal, slávil sväté omše pre starých a chorých ľudí zo susedstva, ktorí už kvôli chýbajúcemu zdraviu nevládali sami zájsť až do vzdialeného kostola.

 

Na obdobie, keď sa ako prefekt Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave stretával medzi jeho múrmi s oslávencom, si zaspomínal emeritný arcibiskup Ján Sokol v závere ďakovnej svätej omše. „Dnešného jubilanta som v seminári vždy vnímal ako človeka, ktorý je verný Kristovi a zodpovedne sa pripravuje na kňazskú službu,“ úprimne vyjadril. Spomenul i zásluhy oslávenca pri stavbe nového kostola v Potvoriciach, ktoré patria pod farnosť Považany. Po zborovom speve „Mnohaja blahaja lita“ udelil jubilujúci kňaz Adalbert Letko všetkým prítomným svoje kňazské požehnanie. Slávnosť v katedrále zavŕšili záverečným požehnaním hlavného celebranta, trnavského arcibiskupa Jána Oroscha.

 

Po ďakovnej svätej omši sa hostia - biskupi, kňazi, rodina i bývalí farníci z farnosti Považany - zišli v priestoroch refektória Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka, kde mohol každý z nich aj osobne zablahoželať oslávencovi k úctyhodnému životnému jubileu a stráviť v jeho spoločnosti vzácne chvíle slávnostného popoludnia.