Pri cestovaní vznikol problém, že požiarnici vyblokovali vchod do katedrály. Rýchle telefonáty a hneď sa všetko podarilo. Pred katedrálu sme prišli asi 20 minút skôr a tak sme dovolili, aby mohli prichádzať mamičky s deťmi k relikviáru, ktorý bol ešte uložený v aute. Katedrála sa rýchlo plnila. Napriek tomu, že v katedrále je 1000 miest na sedenie, o pár minút bola plná a prichádzali ďalší ľudia.

 

Terezka si nachádza cestu k srdciam. Občas sa tie srdcia chcú učiť milosrdenstvu, len si nevedia nájsť cestu. A tak som tento deň nazvala dňom stretnutí a nádeje. Prišlo veľa ľudí, ktorí túžili stretnúť sa s Terezkou, ale prišli aj takí, ktorí sa chceli stretnúť s tímom. A tak dnes prišla klobása, med, bonboniéra. Otvorenosť sŕdc a vďačnosť.

 

Počas dňa prišlo veľa sms-iek, e-mailov. Ľudia ďakovali. Ďakovali, že mohli byť s Terezkou, že sme im ju priniesli. V hlave mi bežala takmer trojmesačná príprava. Stálo to za to. Stálo za to, aby ľudia mali možnosť prísť a ďakovať a prosiť.

 

Niekoľko hodín v trnavskej katedrále dalo zabrať našim kostiam. S úsmevom sme si hovorili: "Len aby nám Terezka neprechladla". Prichádzali ľudia z rôznych mestečiek a dedín. Občas bolo potrebné zvýšiť hlas. Tlak v katedrále sa zvyšoval, ale postupne sa podarilo utíšiť všetko.

 

Obedovali sme na arcibiskupskom úrade. Bolo to milé stretnutie a posedenie. Zvlášť nám dobre padla polievka a teplý čaj. A ešte sme dnes stretli Ivana. Ivan sa veľmi snažil, aby všetko bolo v poriadku. Nie všetko bolo v poriadku, ale úsilie sa mu nedalo vytknúť. Nešlo o to, aby boli veci v poriadku. Išlo o srdce, o ktoré zápasíme. A potom prišla správa, ktorá nebola dobrá. A celý tím sa spojil v modlitbe za jedno srdce. Srdce, ktoré nedokáže biť. Roztriaslo ma po celom tele, lebo som začala prosiť o zázrak. Neviem či bude vyslyšaná moja prosba, ale pomohlo mi to. Pomohlo mi uvedomiť si, prečo je toto srdce pre mňa vzácne. Nasledovalo pásmo modlitieb zasvätených. A bolo to veľmi príjemné a tešila som sa, že rehoľníci vydávali svedectvo a boli blízko pri ľuďoch.

 

Po 17.00 sme sa rozlúčili s Terezkou v katedrále a sviečkový sprievod ju odprevadil do františkánskeho kostola. Františkánsky kostol privítal Terezku veľkolepo. A veľmi sme sa tešili. Je polnoc a ľudia stále prichádzajú. Dnes špeciálne chcem poďakovať tímu, ktorý spolu so mnou cestoval 14 dní. A ... mám vás rada. Aj keď ste už všetci chorí a beriete paralen. Ale ste skvelí, že sa takto namáhate a obetujete. Ďakujem.

 

zdroj: www.cestaplus.sk/ sr. Hermana Jaroslava Matláková