Na začiatku homílie počas dnešnej svätej omše biskup Orosch spomenul, že z roka na rok sa zväčšuje počet rozličných kongresov a konferencií, ktoré chcú vo svete niečo riešiť.

 

Starší si v tejto súvislosti určite pamätajú i na časté "schôdzovanie" počas komunistickej totality v Československu. Počas tohto štyridsaťročného obdobia vystúpili na Námestí SNP v Banskej Bystrici mnohí rečníci, Gottwaldom začínajúc a Brežnevom končiac, ktorí pri svojich príhovoroch expresívne dvíhali ruky a zatínali päste. Toto námestie si však spomína hlavne na jedného rečníka, ktorý však už nevládal vtedy hovoriť a na tribúnu ho museli priviezť na vozíku. Bol to bl. Ján Pavol II. počas jeho poslednej návštevy Slovenska v roku 2003. A práve o ňom, telesne slabom, ktorý viac ako slovami svedčil svojim zjavom, vtedy mnohí mohli povedať: "Je to hlas volajúceho na púšti".

 

Podobné slová k nám zaznievajú dnes z knihy svätého Evanjelia podľa Matúša, ktoré sa stali príslovečnými. V dnešnej terminológii označujú toho, kto síce varuje pred zlom, pred nešťastím, ale koho už nikto nepočúva a koho nik neberie vážne. "Keď teda povieme, že hlas pápeža je hlasom volajúceho na púšti, neznie to síce povzbudivo, ale nie je to čosi pesimistické."

 

V histórii Bohom vyvoleného izraelského národa sa stala podivuhodná vec. "Boh viedol svoj ľud púšťou do zasľúbenej zeme oplývajúcej mliekom a medom po dobu štyridsať rokov. A my si kladieme otázku: Prečo Boh zvolil práve túto cestu? Pretože cesta púšťou znamenala očistu. Židia síce trpeli v egyptskom otroctve, ale predsa im bolo ľúto plných hrncov mäsa, cibule a cesnaku, ktoré zanechali v Egypte. Starokeký Egypt je obrazom hojnosti, nadbytku." Ako však na ich príklade môžeme vidieť, hojnosť aj zotročuje. "Na púšti sa vyvolený národ vrátil k chudobe, ale aj ku slobode", dodal apoštolský administrátor Orosch.

 

Keď núdza a nedostatok dosahujú svoj vrchol, objavujeme, že jediným a opravdivým priateľom je Boh. Preto chodili proroci do púšte a na svoje prorocké poslanie sa tam pripravoval aj samotný Ján Krstiteľ. "Osobne na mňa vždy hlboko zapôsobí byzantská ikona Jána Krstiteľa", vyznal biskup Orosch, "pretože Ján je na nej zobrazený ako na kosť vychudnutý muž, ktorý vyrovnáva cestu Pánovi svojim odevom, jedlom, majetkom; i slová, ktoré sa sypú z jeho úst padajú do výmoľov, aby ich vyrovnávali a napokon v tých najväčších jamách je aj jeho srdce, mreže väzenia, v ktorom čaká v úzkostiach a pochybnostiach na odpoveď Pána Ježiša. A napokon Ján kladie do výmoľu svoju vlastnú hlavu."

 

Biblická skúsenosť o tom, že má Cirkev prorocké poslanie, je aktuálna i v dnešnej dobe. Jej hlas je hlasom volajúceho na púšti. "A predsa sa v dejinách Cirkvi stretávame so zvláštnou skúsenosťou. V minulosti boli tisíce tzv. táborových rečníkov. Mali ohromné úspechy, ako aj tí z Námestia SNP v Banskej Bystrici. Kde sú dnes? Upadli do zabudnutia. Hlas Cirkvi, jej učiteľov a svätcov však trvá, pretože je to hlas Boží, ako i v prípade bl. Jána Pavla II., ktorý tiež vystúpil na Námestí SNP so svojou už chatrnou telesnou schránkou. I my, ktorí sme sa tu dnes v chráme zišli, prišli sme na púšť, lebo chceme počuť Božie slovo, chceme ho prijímať, chceme sa ním živiť a chceme kráčať správnym smerom napriek pochybnostiam a slabej viere až do Betlehema", zakončil biskup Orosch svoju homíliu.

 

Svätá omša potom pokračovala zvyčajným liturgickým postupom až do záveru, kedy boli verejne ocenení Ružou svätej Alžbety, ktorá sa udeľuje za nasledovanie príkladu svätej Alžbety Durínskej (Uhorskej), ako je láska ku chorým, opusteným, núdznym, mládeži a rodinám, nasledovní laureáti:

 

Mária Babečková

Má pôvod na Hornej Orave a žije v Trnave. Na trnavskom Arcibiskupskom úrade pracuje od roku 1996. Je to už 16 rokov obetavej práce. Pani Mária Babečková bola vždy ochotná poslúžiť aj mimo pracovnej doby a aj mimo svojho pracovného zaradenia. Ružou svätej Alžbety sa jej vyjadruje vďačnosť za všetky služby i za jej príkladný rodinný život, pretože vychovala šesť detí v duchu katolíckej viery.

 

Ladislav Čechvala

Pochádza z Vrbového a žije v Trnave. Ocenenie získal za aktívnu a obetavú službu kostolníka v Katedrále sv. Jána Krstiteľa, ktorú vykonáva už od roku 2003 a z príležitosti životného jubilea 70 rokov.

 

Augustína Karelová

Pochádza a žije v Majcichove. Jej celoživotným poslaním je práca v zdravotníctve. V súčasnosti pracuje ako vrchná sestra na Urologickom oddelení Fakultnej nemocnice v Trnave. Vyniká empatiou k potrebám chorých. Ocenenie získava za opatrovanie pána arcibiskupa in memoriam, Mons. Júliusa Gábriša v poslednom roku života, od januára 1987 až do jeho smrti v novembri toho istého roku.

 

Mária Karelová

Rodná sestra Augustíny Karelovej tiež pochádza a žije v Majcichove. Najsilnejšou odbornou stránkou pani Márie Karelovej je personalistika a pracovno-právne vzťahy, čo naplno využíva už od roku 2004 na Arcibiskupskom úrade v Trnave. Ocenenie získala za svoju neúnavnosť v pomoci každému jednému kňazovi, či zamestnancovi Trnavskej arcidiecézy pri vybavovaní rôznych administratívnych záležitostí ako i za svoju empatiu k tým, ktorí žijú v ťažších ekonomických podmienkach, čo sa premieta do jej konkrétnych charitatívnych postojov k nim.

 

Manželia Kopeckí

Žijú v Trnave. Obaja boli ocenení za celoživotnú službu Cirkvi pri ohlasovaní Radostnej zvesti a službe blížnemu. Aj napriek komunistickému prenasledovaniu obaja vytrvali v aktívnom zapájaní sa do laického apoštolátu, zvlášť medzi mládežou. Po zmene režimu sa obidvaja, napriek dôchodkovému veku, chytili ponúkaných príležitostí.

Alžbeta Kopecká sa stala prvou celoslovenskou predsedníčkou obnovenej Katolíckej jednoty Slovenska. Vďaka nej a niekoľkým ďalším nadšencom sa Katolíckej jednote Slovenska vrátila budova v Trnave a obnovila sa činnosť šesťdesiatich pobočiek po celom Slovensku.

Štefan Kopecký pracoval zasa ako komunálny poslanec a snažil sa vytvárať jednotu medzi poslancami Mestského zastupiteľstva v Trnave a ako profesor sa zaslúžil o rozvoj Trnavskej univerzity.

 

Jozef Šarmír

Žije v Blatnom a napriek tomu, že jeho farnosť spadá už pod Bratislavskú arcidiecézu, on zostal verný službe Cirkvi v Trnavskej arcidiecéze. Ocenenie získal za pohotovú, ochotnú a obetavú prácu na Arcibiskupskom úrade, kde pracuje už od roku 1997. Vďaka jeho obetavému vybavovaniu stránok na poste informátora je známy nielen v Trnavskej arcidiecéze, ale i v iných slovenských katolíckych diecézach, či na civilných úradoch.

 

Po krátkom fototermíne sa slávnosť skončila a veriaci sa rozišli do svojich domovov s myšlienkou na ocenených, ktorých možno doteraz nepoznali, ale zistili, že veľké skutky sa rodia v tých malých a vytrvalých činoch, ktoré možno konať pre šírenie Božieho kráľovstva dennodenne nielen medzi kresťanmi.