POVAŽANY 13. septembra 2016 - Mladí ľudia z farnosti Považany si v slnečnú sobotu 10. septembra urobili na miestnom futbalovom ihrisku "Bodku za prázdninami". Tlačovému oddeleniu Arcibiskupského úradu o tom napísala Katarína Blaščáková. Jej reportáž vám prinášame v plnom znení.
"Bodku píšeme na konci vety, pretože sa ňou niečo končí. Rovnako ako prázdniny, preto sa naša akcia volá Bodka za prázdninami." Týmito slovami nás privítal v sobotu 10. septembra na ihrisku náš moderátor Michal Mišura. A takto sa aj začalo stretnutie plné srdečnosti, úprimnej detskej radosti, smiechu, vrúcnych medziľudských vzťahov a najmä Božej prítomnosti medzi nami.
Po Michalovom moderátorskom vstupe sa ujal organizácie náš temperamentný pán farár Róbert Vacula. Hneď na úvod sme si spoločne zatancovali obľúbenú choreografiu z tohtoročného farského tábora na pesničku Choco-choco latte. Nasledovalo rozdelenie do herných tímov, ktorému veru neušli ani rodičia a tak bola zábava zaručená. Každý tím si musel veľmi rýchlo vymyslieť názov a tak vznikli podarené, často prvoplánové názvy: Babráci, Šikuláci, Havkáči a Supermani. S plným nasadením sa pustili do práce. Museli zdolať rôzne nástrahy, ktoré sme si pre nich pripravili - napr. zaspievať pieseň po vyčerpávajúcom behu, nájsť všetkých „ovocníčkov“ ukrytých v okolí ihriska, prehadzovať balóny s vodou pomocou plachty, hľadať ukryté obrázky, preliezť pavučinu a podobne. Všetci bojovali ako levy, preto každý je istým spôsobom víťaz. Matematicky síce vyhrali Havkáči, ale všetci dobre vieme, že život nie je len o matematike.
Po vyčerpávajúcom dopoludní bolo treba dodať telu energiu v podobe vynikajúceho guláša, ktorý dorazil v rukách pani Janky Gondárovej. Okrem gulášu bola k dispozícii aj kofola - tej sme vypili vraj sto litrov za 5 hodín, čo môžeme považovať za určitý Považanský rekord (minimálne tohto dňa). Sami uznáte, že po takomto obedíku sa toho veľa robiť nedá, a tak popoludnie prebiehalo vo voľnom štýle. Hrali sa rôzne kolektívne hry (futbal, Hu-tu-tu-tu), robili sa tvorivé dielne (maľovanie na tvár v podaní našich šikovných dievčat Dášky a Rebeky, pletenie bužírok, výroba náramkov), menší sa vyšantili v skákacích hradoch, a samozrejme - veeeľa sa rozprávalo. Ľudia takto zdieľali svoje životy s ostanými, delili sa o svoje radosti a starosti presne tak, ako to robia vo svojej rodine. Teraz už aj vo svojej farskej rodine.
Krátko pred treťou hodinou popoludní moderátor oznámil oficiálne ukončenie tejto našej akcie. Spoločne sme sa poďakovali Pánovi, poupratovali a... Zistili, že sa nám nechce ísť domov! Posadali sme si teda a ešte chvíľku si užívali to nádherné spoločenstvo, ktoré je nám darované. V túto sobotu sme naozaj pocítili naplnenie Ježišových slov: „Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“ (Mt 18,20).
Na záver svojho príspevku sa ešte vrátim k „bodkovej“ téme z úvodu a nadviažem na Michalove slová. Bodkou sa niečo končí. Tri bodky však znamenajú neukončenú výpoveď. Preto mi asi dáte za pravdu, že táto akcia by sa radšej mala skončiť tromi bodkami. Aby nám Pán požehnal podobné aktivity aj v budúcnosti...
TO ABU informovala Katarína Blaščáková
Zdieľaj
