PARMA (USA) 26. júna 2019 - Ruténska eparchia Parma v americkom Ohiu, ktorej eparchom je slovenský jezuita Milan Lach, oslávila 50. jubileum svojej existencie. Oslavy sa konali od piatka do nedele 21. - 23. júna za účasti prefekta Kongregácie pre východné cirkvi kardinála Sandriho a viacerých eparchov východných katolíckych cirkví i latinských biskupov. Súčasne oslávila povýšenie na metropolitný stupeň ruténska eparchia v Pittsburgu na čele s arcibiskupom metropolitom Williamom Skurlom.
Parmský eparcha Milan Lach SJ na slávnosti privítal okrem kardinála Leonarda Sandriho aj reprezentanta apoštolskej nunciatúry v USA Mons. Waltera Erbího. Nechýbali ruténski eparchovia John Stephen Pažak CSsR z Phoneixu a Kurt Burnette z Passaicu. Ukrajinskú gréckokatolícku metropoliu v USA reprezentoval filadelfský archieparcha Borys Gudziak. Slovenskú gréckokatolícku eparchiu sv. Cyrila a Metoda v kanadskom Toronte jej eparcha Marián Andrej Pacák CSsR.
Susednú Parmskú ukrajinskú gréckokatolícku eparchiu sv. Jozafáta zastupoval eparcha Bohdan Danylo, z Užhorodu pricestoval mukačevský eparcha Milan Šášik CM, z maďarského Hajdúdorogu tamojší metropolita Fülöp Kocsis. Takto sa vytvorilo duchovné spojenie s materskou diecézou dnešných ruténskych (rusínskych) eparchií, ktorou je niekdajšia veľká Mukačevská eparchia.
Zo Slovenska pricestoval na oslavy 50. výročia vzniku eparchie trnavský arcibiskup Ján Orosch, ktorý stojí na čele Rady KBS pre misie a pútnikov. Medzi zástupcami okolitých diecéz latinského obradu boli americkí biskupi Clevelandu, Toleda a Columbusu. Medzi zástupcami iných rítov bol aj sýrsko-malabarský eparcha z Chicaga.
Pri slávnostnej koncelebrácii svätej liturgie v katedrále Parmskej ruténskej eparchie v sobotu 22. júna predsedal pittsburský metropolita William Skurla. V homílii sa prihovoril kardinál Sandri, ktorý pred udelením záverečného požehnania v mene Svätého Otca odovzdal eparchovi Milanovi Lachovi SJ striebornú medailu pontifikátu pápeža Františka. Vladyka Milan venoval prefektovi Kongregácie pre východné cirkvi vzácnu ikonu odtlačku Kristovej tváre - Mandylion - napísanú protosynkelom eparchie.
V mene celého eparchiálneho spoločenstva vladyka Milan Lach SJ pripomenul starostlivosť pápeža sv. Pavla VI. o gréckokatolícku cirkev v dobe pred 50 rokmi, keď vo Východnej Európe vládli ateistické a proticirkevné režimy. Práve vytvorenie cirkevných štruktúr, ktoré slúžia dodnes, pomohlo veriacim uchovať si nádej a vieru, napriek utrpeniu a prenasledovaniam.
V Parme sa po spoločnom slávnostnom obede kardinál Sandri v sprievode hostiteľa eparchu Milana Lacha SJ oboznámil aj s ďalšou ruténskou farnosťou tejto oblasti. Pozrel si tamojšiu školu a tiež mariánske pútnické miesto v prostredí zelene s byzantským monastierom rehoľných sestier.
Ešte v piatok sa prefekt Kongregácie pre východné cirkvi stretol s celým kňazským zborom Ruténskej eparchie Parma vo vzájomnom dialógu. Navštívil pastoračné priestory eparchie a zavítal medzi mládež zhromaždenú na školskom tábore. Po spoločnom slávení piatkových vešpier vyrozprávali svoje životné svedectvá najstarší a najmladší kňaz Parmskej eparchie a cez video premietli svedectvá miestnych rehoľníčok, manželských párov, katechétov a seminaristov.
Pripomeňme, že niekdajší pomocný biskup Prešovskej archieparchie Milan Lach SJ bol na čelo Ruténskej gréckokatolíckej eparchie v Parme menovaný Svätým Otcom Františkom pred dvoma rokmi, 24. júna 2017, najprv vo funkcii apoštolského administrátora. O rok neskôr, 1. júna 2018 ho pápež František vymenoval za riadneho eparchiálneho biskupa Parmy pre Ruténov. Do úradu bol inaugurovaný 1. júla minulého roku.
Kardinál Leonardo Sandri návštevou Parmy a Pittsburgu zakončil svoju vyše týždňovú cestu po USA, pri ktorej navštívil aj iné východné cirkvi v Chicagu a Detroite, ako koptov, maronitov, chaldejcov a ďalších. V homílii pri záverečnej svätej omši v ruténskej katedrále v Pittsburgu v nedeľu 23. júna kardinál Sandri okrem iného povedal: „Boh nás volá po mene, nielen aby sme boli s ním, ale aj aby sme sa mohli stať misionármi, tak ako rybári z evanjelia. Ruténska byzantská cirkev Spojených štátov preto zostáva pre nás otázkou a úlohou: pestujeme pamiatku a znovuobjavujeme korene, v obnovenej slobode, akú nachádzame v Európe, a rovnako aj slobode stále požívanej v Spojených štátoch, no nemenej ohrozovanej vetrami, ktoré natláčajú ideologické náhľady na život a na rešpektovanie ľudskej dôstojnosti. Myslime na spoluprácu, ktorá môže existovať medzi cirkvami, ktoré sa na oboch stranách Atlantiku držia rovnakej tradície. Počas týchto dní na mňa urobilo hlboký dojem, keď som počúval biskupa, ktorý s pohnutím zdôraznil, že tucty povolaní k osobitnému rehoľnému a kňazskému zasväteniu sa dnes rodia práve z komunít desaťročia utláčaných ateistickými režimami, čo je znamením, že Krista nemožno vytrhnúť zo srdca človeka.“
Zdieľaj
