Spolu s ním svätú omšu koncelebrovali biskupský vikár Róbert Kiss, trnavský dekan Stanislav Vojtko, smolenický dekan a bývalý cíferský farár Peter Šimko, duchovný správca cíferskej farnosti Jozef Schwarz s výpomocným duchovným Pavlom Repkom, cíferský rodák Jozef Lefler a výpomocný duchovný v Báhoni Ján Jakúbek.

 

„Vyvolil som si toto miesto a posvätil som ho, hovorí Pán; aby tam bolo moje meno naveky,“ – tak znel verš pred evanjeliom. A skutočne, miesto, na ktorom stojí farský chrám v Cíferi, je vyvolené. Veď na ňom stojí už tretí kostol v poradí. Ten prvý, pravdepodobne z 13. storočia, vyhorel pri veľkom požiari obce v roku 1638. Podľa kostolnej kroniky Liber ecclesiae oppidi Cziffer vtedy vyhorela celá obec aj s kostolom, vrátane jeho vnútorného vybavenia, „mimo statue panny Marie Bolestnej“. V roku 1642 jágerský biskup Juraj Lippay posvätil nový kostol, ktorý slúžil veriacim až do roku 1934, kedy bol zbúraný, pretože z pastoračných dôvodov už nevyhovoval. Napriek hospodárskej kríze dokázali veriaci v Cíferi spolu so svojím farárom Ľudovítom Pavetitšom postaviť nový kostol, ktorý konsekroval 23. júna 1935 známy trnavský apoštolský administrátor Pavol Jantausch.

 

Dekrét z roku 1935, vydaný na pamiatku konsekrácie kostola, prečítal v úvode svätej omše farský administrátor Jozef Schwarz. Trnavský arcibiskup Ján Orosch následne požehnal vežu kostola, ktorú vo farnosti zrenovovali minulý rok. Svätú omšu sprevádzal spevom Cíferský spevácky zbor. Pred záverečným požehnaním si kňaz - rodák Jozef Lefler zaspomínal na obdobie výstavby kostola i na osobnosť Mons. Ľudovíta Pavetitša. Po svätej omši zúčastnení veriaci dostali pohľadnice kostola a presunuli sa do farskej záhrady, kde na nich čakalo pripravené malé agapé.

 

TO ABU informoval Dušan Caja