Pred niekoľkými hodinami som sa vrátil zo svätej omše. Celebroval som ju vo františkánskom kostole preplnenom mladými ľuďmi, ktorí pricestovali do Trnavy z celého Slovenska na hudobný festival Lumen. Modlil som sa za nich a prosil som Pána Boha, aby ich viedol po ceste spásy. Spolu sme sa zamýšľali aj nad zmyslom života mladého človeka, nad tým, ako tento veľký Boží dar čo najlepšie využiť pre dobro Cirkvi a rozkvet našej drahej vlasti. Možno, že sa niektorí z prítomných pozastavili nad mojimi slovami, keď som poukázal aj na potrebu myslieť na konečné stretnutie s naším Pánom... A tu zrazu prichádza smutná správa o tragédii. Pri havárii autobusu plného žiakov Športového gymnázia Jozefa Herdu v Trnave vyhasli štyri mladé životy a mnoho zranených je hospitalizovaných v okolitých nemocniciach. Stačí tak málo a ocitáme sa pred realitou smrti.

 

Obraciam sa preto na vás, drahí rodičia, príbuzní a priatelia, ktorých sa táto tragická udalosť najviac dotýka. V duchu viery vás povzbudzujem slovami Svätého písma: „Kto z ľudí môže poznať Božie úmysly? Nesmelé sú totiž myšlienky smrteľníkov a naše plány neisté. Lebo dušu zaťažuje krehké telo a pozemský príbytok ťaží myseľ mnohými starosťami. My ťažko chápeme veci na zemi, s námahou nájdeme, čo je na dosah. Kto by teda vyskúmal, čo je na nebi?“ (Múd 9,13-18) Čo nám teda v našom smútku zostáva? Viera v to, že Boh je naším útočiskom a našou spásou... Len v ňom je naša spása i sláva. Lebo Boh je naša sila a v Bohu je naše útočište. Dúfajte v neho v každom čase, pred ním si svoje ubolené srdcia otvorte.

 

Vašu veľkú bolesť prežívam spolu s vami, modlím sa za vás s nádejou na radostné stretnutie s vašimi najdrahšími v dome Otca a žehnám vám.

 

Mons. Ján Orosch, trnavský arcibiskup