Ambróz Lazík, trnavský apoštolský administrátor a významná osobnosť slovenských cirkevných dejín 20. storočia sa v Trstíne narodil 7. decembra 1897 a tu je aj pochovaný. Po akademickej ceste vedúcej ku kňazstvu začal kráčať štúdiami teológie v Ostrihome, Nitre a v Olomouci, kde získal aj doktorát.

 

Ako kaplán v Nových Zámkoch bol povolaný do Trnavy, do biskupskej kúrie na pozíciu archivára. Tu preukázal svoju šikovnosť, odbornosť, zmysel pre cirkevné cítenie, ale aj zbožnosť a biskup Pavol Jantausch si mladého kňaza Ambróza obľúbil. Za krátko si ho vybral za svojho šoféra a tajomníka. Neskôr ho vymenoval za kancelára kúrie. Ako jeden z mála, pravdepodobne aj jediným v celých našich dejinách, prešiel všetkými cirkevnými postami (od diakona, kaplána, kanonika, farára, dekana, rektora seminára, generálneho vikára až po biskupa). Medzi jeho zásluhy patrila záchrana Spolku sv. Vojtecha, obnovenie vydávania Katolíckych novín, aj Pútnika Svätovojtešského.

 

Po smrti biskupa Pavla Jantauscha v roku 1947 sa Lazík stal jeho nástupcom a 14. augusta 1949 bol vysvätený za biskupa. Nevstupoval do „pohodovej doby“, ale do silného a tvrdého teroru voči Cirkvi. Aké symbolické sa ukázalo jeho biskupské heslo AVE CRUX - akoby ho na to všetko, čo ho čakalo, Pán Boh postupne pripravoval a učil, odkiaľ načerpať silu v jeho novej službe.

 

Silu režimu pocítil v rokoch 1950 až 1951, kedy bol v domácom väzení a nemal povolenú ani účasť na pohrebe vlastného otca. V roku 1951 (pravdepodobne pod nátlakom a falošným sľubom štátnej moci) sňal exkomunikáciu z Jána Decheta, banskobystrického vikára.

 

Veľkým uznaním pre biskupa Lazíka bola možnosť zúčastniť sa všetkých štyroch zasadnutí II. vatikánskeho koncilu ako koncilový otec. Do Ríma odcestoval spolu s nitrianskym biskupom Eduardom Nécseyom. S prichádzajúcim vyšším vekom ho trápila silnejúca choroba - diabetes mellitus, preto pravidelne chodieval do kúpeľov do Mariánskych Lázni. Biskup Lazík svedomito pracoval, čoho dôkazom bolo, že ani počas kúpeľnej liečby nezabúdal odpisovať na listy. Vždy odpovedal každému. Ak to nestihol urobiť hneď, v úvode listu sa ospravedlnil. Zaujímavosťou je, že svoje homílie si písal ručne a zeleným perom.

 

Po svätej omši slávenej vo farskom Kostole sv. Petra a Pavla v Trstíne sa trnavský arcibiskup Ján Orosch spolu s veriacimi a miestnym farárom Petrom Sabolom odobrali na cintorín, kde sa pomodlili za nesmrteľnú dušu biskupa Ambróza a položili mu veniec na hrob. Hlava Trnavskej arcidiecézy pri jeho hrobe pripomenula, že Lazíkovo biskupské heslo je platné pre nás aj dnes: vo všetkom nech je pozdravený kríž - miesto Kristovej obety - tam nachádzajme radosť z vykúpenia, ale aj silu v ťažkostiach života.

 

TO ABU informoval Stanislav Žlnay