V utorok 28. mája na záver ďakovnej svätej omše za 60 rokov života požehná Mons. Ján Orosch, biskup - apoštolský administrátor "sede vacante" pamätnú tabuľu na pripomienku jezuitských biskupov pochovaných v krypte katedrály.
Pamätná tabuľa v interiéri trnavského katedrálneho Chrámu sv. Jána Krstiteľa bude pripomínať veriacim a návštevníkom dvoch biskupov - rehoľníkov Spoločnosti Ježišovej - Mons. Petra Dubovského a Mons. Pavla Hnilicu, ktorých telesné pozostatky sú uložené v krypte tohto chrámu.
Mons. Peter Dubovský, SJ
bol biskupom z línie tajných jezuitských biskupov majúcich počiatok u biskupa Pavla Hnilicu SJ, ktorý prijal biskupskú vysviacku tajne vkladaním rúk rožňavského biskupa Róberta Pobožného 2. januára 1951.
Narodil sa v 28. júna 1921 v Rakoviciach neďaleko Piešťan. Ľudovú školu navštevoval vo svojom rodisku a meštiansku školu v neďalekom Vrbovom. V roku 1935 začal študovať na Gymnáziu v Trnave, pokračoval v Ružomberku a v roku 1944 zmaturoval na gymnáziu v Kláštore pod Znievom. Neskôr vstúpil do Spoločnosti Ježišovej a od roku 1947 začal študovať teológiu a filozofiu v Brne.
Za kňaza bol vysvätený tajne 24. decembra 1950. Zakrátko bol internovaný v koncentračnom tábore v Podolínci, odkiaľ nastúpil na základnú vojenskú službu v Pomocných technických práporoch (PTP).
V roku 1962 ho v procese s inými príslušníkmi reholí odsúdili a vo väzení bol do roku 1967. Verejne sa mohol venovať duchovnej činnosti až od roku 1969, nie však ako biskup. Bol kaplánom v Nitrianskom Pravne a neskôr farárom v Novej Lehote.
Po novembri 1989 ho 12. januára 1991 pápež Ján Pavol II. vymenoval za titulárneho biskupa carcabijského a za banskobystrického pomocného biskupa.
V rokoch 1991 až 1999 bol predsedom Spolku svätého Vojtecha, v rokoch 1995 – 2000 bol generálnym sekretárom Konferencie biskupov Slovenska a od roku 1993 aj generálnym vikárom Banskobystrickej diecézy.
V roku 1997 vo veku 76 rokov odišiel na zaslúžený odpočinok. Posledné roky života strávil v senioráte jezuitov v Ivanke pri Dunaji. Rodná obec mu udelila titul „Čestný občan obce Rakovice". Otec Peter, ako ho všetci volali, zomrel 10. apríla 2008 v Ivanke pri Dunaji. Pochovaný je v krypte Katedrály svätého Jána Krstiteľa v Trnave.
Mons. Pavol Hnilica, SJ
väčšinu života prežil v Ríme, patrí však medzi najznámejšie osobnosti Katolíckej cirkvi na Slovensku, pretože jeho apoštolát presiahol hranice štátu. V biskupskej službe bol veľmi dobre známy ako jeden z najväčších nepriateľov socialistického zriadenia v bývalom Československu.
Pavol Hnilica sa narodil 30. marca 1921 v chudobnej roľníckej rodine ako najstarší z ôsmych detí v Uňatíne. Na školu si musel zarobiť a tak pracoval ako murár a robotník na stavbách ciest a železníc. V roku 1940 sa dostal do piatej triedy gymnázia v Kláštore pod Znievom.
3. júla 1941 vstúpil do noviciátu Spoločnosti Ježišovej v Ružomberku. Gymnázium dokončil v Trnave, kde zmaturoval v roku 1945. V Brne a v Dečíne študoval filozofiu a v roku 1948 v Levoči, v malom biskupskom seminári robil magistra-vychovávateľa.
To sa už začínali zlé časy. Seminár bol zakrátko zrušený. Pavol Hnilica odchádza späť do Trnavy kde pokračuje v štúdiu teológie. Študuje aj filozofiu na bratislavskej univerzite.
Barbarskú noc z 13. na 14. apríla 1950 zažil v jezuitskom kláštore v Trnave.
10. októbra 1950 nastupuje na vojenské cvičenie do Brna. Tu využil možnosť prihlásiť sa do vyššieho zdravotníckeho kurzu pre ošetrovateľov, ktorý aj úspešne absolvoval. Úspešne urobil aj pohovory na Lekársku fakultu v Brne.
V týchto ťažkých časoch stalinizmu z rozhodnutia predstavených a za dramatických okolností bol Pavol Hnilica biskupom Róbertom Pobožným na infekčnom oddelení rožňavskej nemocnice 29. septembra 1950 tajne vysvätený za kňaza.
Študoval, pracoval ako tajný kňaz, organizoval kňazské vysviacky svojich spolubratov. Prenasledovanie Cirkvi sa stále stupňuje, biskupi sú vo väzniciach alebo internovaní, rehole rozpustené... V týchto časoch, aby sa zachovala kontinuita Cirkvi, z rozhodnutia svojich predstavených - pod poslušnosťou je jezuitský kňaz Pavol Hnilica 2. januára 1951, opäť za mimoriadne dramatických okolností, v jednej pivnici v Rožňave biskupom Róbertom Pobožným so súhlasom Svätej stolice vysvätený za biskupa.
Jeho aktivita sa ešte zväčšila. Komunistický režim však stupňuje prenasledovanie Cirkvi a polícia prichádza na stopu aj jemu. Kedykoľvek ho môžu zatknúť. V tejto situácii jezuitskí predstavení hľadajú ďalšieho kandidáta na tajného biskupa. Výber padol na Jána Chryzostoma Korca, ktorého biskup Hnilica vysviaca na biskupa 24. augusta 1951. Život Cirkvi na Slovensku bez biskupa Korca by sa bol vyvíjal úplne inak...
4. decembra 1951 biskup Pavol Hnilica tajne opúšťa Slovensko cez rieku Moravu.
V zahraničí biskup Hnilica dokončuje štúdiá: V Innsbrucku, Frankfurte, Ríme a v Münsteri. Jeho hlavným poslaním je byť hlasom umlčanej Cirkvi v komunistických krajinách. Počas II. vatikánskeho koncilu Svätá stolica oficiálne zverejnila jeho biskupskú hodnosť. Stalo sa tak 18. júna 1964.
Ako biskup sa zúčastnil aj zasadaní II. vatikánskeho koncilu a predniesol dôležitý diskusný príspevok o ateizme.
Káže a cestuje po celom svete, aby informoval Západ o ťažkom položení prenasledovaných kresťanov v komunistických krajinách. Navštevuje aj slovenské komunity emigrantov v Európe, Amerike a v Austrálii. Je priateľom a dobrodincom najznámejšej rehole našich čias: Matky Terézie z Kalkaty. Z jeho podnetu prišla v roku 1968 Matka Tereza so svojimi sestrami do Ríma, v roku 1988 do Moskvy a v máji 1990 aj na Slovensko, kde otvorila dom v Čadci.
Biskup Hnilica bol veľkým mariánskym ctiteľom a rozširovateľom fatimského posolstva.
V októbri 1985 mu komunistický režim nedovolil prísť na pohreb vlastnej matky. Rovnako ani jeho bratom Jozefovi a Jánovi. Až 23. decembra 1989 po tridsiatich ôsmich rokoch, prichádza na rodné Slovensko.
Po novembri 1989 sa začína v živote biskupa Pavla Hnilicu nová kapitola. Otvorené hranice a slovenský služobný cestovný pas mu umožňujú jednoduché cestovanie do krajín bývalého Sovietskeho zväzu.
Biskup Pavol Hnilica zomrel v nedeľu 8. októbra 2006 v Nových Hradoch v Čechách, v kláštore Rodiny Panny Márie. Pochovaný je v krypte Katedrály svätého Jána Krstiteľa v Trnave.
zdroj: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska
foto: Ján Hnilica
Zdieľaj
