Keďže Rád rytierov a dám Božieho hrobu v Jeruzaleme pôsobí už aj na Slovensku, so svojim centrom v Trnave, je vhodné pripomenúť si jeho históriu, pozadie, vznik a súvislosti. O týchto aspektoch sme sa rozprávali s talianskym arcibiskupom Fernandom kardinálom Filonim, veľmajstrom Rytierskeho rádu Svätého hrobu v Jeruzaleme.

 

 

Vaša Eminencia, 4. apríla ste počas slávnostnej svätej omše oficiálne potvrdili úrad Rádu rytierov a dám Božieho hrobu na Slovensku. Tento Rád je súčasťou Jeruzalemského rádu. Aké boli historické okolnosti jeho vzniku?

 

Rád rytierov Božieho hrobu je inštitúciou, ktorú si prial založiť pápež Pius IX. v roku 1868. V tom čase nemala latinská Cirkev v Jeruzaleme svojho patriarchu, keďže po krížových výpravách sultán z Konštantínopolu poslal z Jeruzalema latinského patriarchu preč. Pápež Pius IX. na začiatku svojho pontifikátu uzavrel so sultánom zmluvu, ktorá umožnila návrat latinského patriarchu do Jeruzalema. V tejto oblasti už síce pôsobili františkáni, ale ich úloha bola iná.

 

Prečo bolo dôležité, aby sa patriarcha vrátil do Jeruzalema, keď tam už pôsobili františkáni? Čo bolo jeho úlohou?

 

Františkáni mali zverenú starostlivosť o sväté miesta a správu nad pútnikmi. Úloha patriarchu bola iná. Mal organizovať cirkevný život podľa vzoru diecézneho biskupa. Tým, že sa potreboval vrátiť do Jeruzalema, potreboval pomoc. Aby mohol túto úlohu naplniť, potreboval aj ekonomickú podporu, pretože vznikajúca Jeruzalemská diecéza nemala vlastné prostriedky. Pápež Pius IX. si uvedomoval, že Svätá zem je drahá všetkým katolíkom. A ak jeruzalemská Cirkev je matkou všetkých ostatných diecéznych cirkví, tie sa majú povinnosť starať o svoju matku.

 

Má táto ekonomická starostlivosť prepojenie s členmi Rádu - rytiermi a dámami?

 

V tomto období už v Svätej zemi pôsobili jednotliví rytieri, ktorí nosili rytierske rúcho, no neboli organizovaní.

Pápež preto vyzval všetkých, ktorí v Svätej zemi žili alebo k nej pociťovali lásku, aby pomohli novovznikajúcemu patriarchátu aj ekonomicky. Pripomína to konanie apoštola Pavla, ktorý organizoval zbierky pre jeruzalemskú Cirkev, v tom čase veľmi chudobnú.

Členovia Rádu tak majú povinnosť pomáhať zabezpečiť ekonomický chod jeruzalemskej Cirkvi. Rád vznikol práve pre dve základné oblasti: pastoračnú a ekonomickú pomoc jeruzalemskej Cirkvi. A to sa týka všetkých Rádov rytierov a dám kdekoľvek na svete.

 

Prejdime k hlavným črtám pravého rytiera a dámy Božieho hrobu v Jeruzaleme, ktoré ste spomenuli počas investitúry nových členov Rádu na Slovensku.

 

Vyzdvihnem tri najdôležitejšie črty. Prvou je, že člen Rádu má byť katolík, ktorý cíti lásku k Svätej zemi. Táto láska by nemala byť len abstraktným ideálom, ale veľmi konkrétnym činom. Ako v živote nestačí povedať „mám ťa rád“, ale treba túto lásku aj dokázať, tak aj tu.

Preto každý rytier a dáma sú pozvaní, aby prispievali svojou prácou alebo z vlastných finančných prostriedkov na pastoráciu Svätej zeme. Toto spojenie je veľmi silné. Je to ako v rodine, kde mamička a otecko majú deti. Nestačí, keď im povedia, že ich majú radi, ale snažia sa a pracujú, aby sa rodina mohla rozvíjať.

Kto teda chce byť dámou alebo rytierom, musí mať rád Svätú zem, prispievať na ňu a snažiť sa ju v istom zmysle „podržať“.

 

To bola prvá črta, ktorá je zároveň podmienkou členu Rádu. Aká je druhá?

 

Samozrejme, rytier a dáma musia mať aj duchovnú dimenziu. Nie sme rytieri a dámy nejakého politického zriadenia, princa, kráľa alebo kráľovského dvora. Najdôležitejšia časť viery je tajomstvo utrpenia a zmŕtvychvstania nášho Pána Ježiša Krista.

Preto dámy a rytieri sú tí, ktorí cítia hlbokú účasť na tomto tajomstve utrpenia a zmŕtvychvstania nášho Pána - a toto je hlavný motor ich lásky. Preto rytier a dáma majú žiť a byť verní tajomstvu Pána Ježiša Krista. To je druhá charakteristika: osobný vzťah k tajomstvu smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista.

 

A do tretice?

 

Rytier a dáma majú byť v službách svojej miestnej Cirkvi.

Súhrn troch hlavných čŕt rytierov a dám je: láska k Svätej zemi, autentický kresťanský život a pomoc a láska k lokálnej Cirkvi.

 

Existujú aj ďalšie kritériá pre členstvo v Ráde?

 

Ostatné požiadavky vyplývajú z týchto troch základných pilierov. Ak niektorá z týchto oblastí chýba, celá rovnováha padá. Ako keď máme trojnožku a jedna z nôh vypadne, trojnožka padne.

Preto u rytierov a dám sa vyžaduje aj rast v čnostiach, medzi ktoré patrí najmä Božia nezištná láska caritas, čestnosť a autentické kresťanské svedectvo života.

Okrem toho požadujeme, aby každý rytier alebo dáma aspoň raz za život absolvoval púť do Svätej zeme. Takáto skúsenosť pomáha k hlbšiemu vzťahu s touto krajinou a jej duchovným dedičstvom. Svätý František odišiel s piatou križiackou výpravou. A potom z nej odišiel, lebo nemal záujem bojovať. Ale so svojou pokorou a v jednoduchosti sa chcel dotknúť tých svätých miest, kde žil náš Pán Ježiš.

Pápež Benedikt XVI. hovoril, že Svätá zem je piate evanjelium. Toto je veľmi krásny návrat domov - keď sa sem človek vráti, povie si „tu sa narodila moja viera“.

 

Rozhovor pre Arcibiskupský úrad v Trnave viedla Júlia Kubicová.

 

 

Druhú časť exkluzívneho rozhovoru s kardinálom Filonim vám prinesieme onedlho.

 

V týchto súvislostiach pripomíname správy v kontexte udalostí spomenutých v rozhovore:

 

Arcibiskup Orosch bol uvedený do úradu veľkého priora Rádu rytierov Božieho hrobu

V sobotu prebehla v Trnave investitúra členov Rytierskeho rádu Božieho hrobu

Kardinál Filoni: Kristus neodsudzuje; odpúšťa a oslobodzuje od zla