V tejto časti rozhovoru s kardinálom Filonim sa dotýkame toho, čo presahuje rády a tituly - čo znamená viesť duchovný boj, ponúkať vieru príťažlivým spôsobom a nechať cez seba prúdiť Božiu milosť. Možno práve teraz je ten čas, keď sa máme aj my „obliecť do Božej výzbroje“ (Ef 6,11-18) a rozhodnúť sa pre službu Božiemu kráľovstvu.

 

 

Otec kardinál, v predchádzajúcom rozhovore ste vysvetlili, čo znamená byť rytierom a dámou Božieho hrobu. Prejdime teraz k hlbšiemu pohľadu na duchovný význam ich symbolov - plášť, meč a ostrohy.

 

Tieto symboly sú odkazom na tradíciu starých rytierov. Podľa nej sú členom Rádu venované plášte, predstavujúce novú dôstojnosť - biely pre rytierov a čierny pre dámy. Na boku každého z nich sa nachádza jeruzalemský kríž v červenej farbe, pripomínajúci erb, aký nosili šľachtici patriaci k rôznym šľachtickým dvorom. Tento kríž členovia Rádu nosia s vedomím, že patria Pánovi Ježišovi Kristovi.

Ostrohy sú symbolom rytiera na koni, ktorý cvála vpred a meč je symbolom bojovníka - má duchovný význam a je spojený s duchovnou vojnou. Tieto symboly sú znakom nášho duchovného poslania a odhodlania slúžiť.

 

To boli symboly pre mužov - rytierov. Prečo ste sa rozhodli pre flakón vonného oleja ako symbol pre ženy - dámy v Ráde?

 

Vonný olej odkazuje na biblický príbeh Márie z Betánie, ktorá pomazala Ježišovi nohy drahocenným olejom ako prejav hlbokej lásky a vďačnosti - gesto, ktoré Ježiš sám označil za výnimočné. Pre porovnanie: tento olej stál 300 denárov; Judáš zradil Ježiša za 30 denárov.

Aj keď po jeho smrti bolo jeho telo ešte raz pomazané, tento Máriin čin bol posledným takýmto gestom lásky, ktoré prijal ešte počas života.

Členovia Rádu si uvedomujú, že Ježiš žije v Cirkvi. Ich úloha je starať sa o jeho mystické telo - Cirkev. Ak by niekto z nich túto službu odmietal, bolo by to v protiklade s ich poslaním. Majú mať záujem sa starať o toto Kristovo mystické telo.

Symboly, ktoré používame, nie sú len ozdobou, ale nesú trvalý duchovný význam, ktorý je relevantný a dôležitý aj v súčasnosti.

 

Možno chápať účasť žien v Ráde ako predzvesť snáh o posilnenie ich postavenia v Cirkvi, na čo často poukazoval aj pápež František?

 

Je zaujímavé, že prítomnosť žien v Ráde rytierov a dám Božieho hrobu nie je novinkou dnešných dní, ale tradíciou, ktorá má už 200-ročnú históriu. Po pápežovi Piovi IX. pápež Lev XIII. ustanovil, že ženy môžu vstúpiť do Rádu rytierov Božieho hrobu pod titulom „dáma“. Už dve storočia sú ženy aktívne prítomné v tomto ráde.

Téma aktívnej účasti žien v Cirkvi nie je teda záležitosťou iba súčasnej doby. Pápež Lev XIII. ju pochopil pred 200 rokmi a prorocky ju uplatnil týmto spôsobom.

 

Otec kardinál, vráťme sa ešte k spomínanému duchovnému boju. Mohli by ste ho viac objasniť?

 

Ježiš prikázal Petrovi, ktorý na Olivovej hore zranil vojaka, vrátiť meč do pošvy, pretože jeho boj nie je bojom krvi. Svätý Pavol opakovane zdôrazňoval, že kresťan je povolaný do duchovnej vojny, ktorá je vedená proti duchovným nepriateľom.

Rytier a dáma nikdy neodpovedajú násilím. Žiadny kresťan by nemal konať s násilím a agresiou - slovnou ani fyzickou. Rytier a dáma bojujú na duchovnej úrovni. Prvý boj, ktorý musia vyhrať, sa odohráva v ich vnútri. Tento vnútorný boj môže byť niekedy aj zdrojom obdivu.

 

Ako sa dá vyhrať duchovný boj, v ktorom sa nepoužíva násilie?

 

Pravý rytier a dáma vyhrajú tento boj tým, že sa stávajú príťažlivými vo svojej viere. Neexistuje tu žiadne donútenie. Sloboda nikdy nesmie byť braná. Ak by používali násilie, nebolo by to v súlade s kresťanskými hodnotami. Pravý rytier a dáma ponúkajú svoju vieru, nikdy ju nevnucujú. Pápež Benedikt XVI. a pápež František používali na to nádherné slovo: atraktivita, príťažlivosť. Je to veľmi jednoduchý princíp, ktorému rozumieme všetci.

 

Áno, ale nie všetci si atraktivitu či príťažlivosť spoja s duchovnými hodnotami. Mohli by ste to v tomto kontexte ozrejmiť?

 

Ako sa zrodí priateľstvo? Ako vznikne láska? Je to jednoduché - vďaka príťažlivosti. Medzi osobami vzniká vzťah, ktorý sa zakladá na úcte a dobrom príklade.

Pápež Benedikt XVI. hovoril, že dobrý kresťan je ten, ktorý ponúka svoju vieru atraktívnym spôsobom, priťahujúc ľudí, aby ju nasledovali. Toto je metodológia evanjelia. Ježiš, keď pomáhal chudobným a chorým, používal maximálnu ľudskosť a jemnosť svojich spôsobov. Ľudia sa ho pýtali, kde býva, chceli ho nasledovať.

Práve táto príťažlivosť, ktorú Pán Ježiš šíril svedectvom života, ktorým ohlasoval dobrú zvesť, bola kľúčová. Učeníci ho videli, ako sa modlí, a prosili ho, aby ich naučil modliť sa. Za tým všetkým bola práve príťažlivosť. To znamená, že aj v misionárskych aktivitách a v aktivitách Cirkvi má kresťan ponúkať svoju vieru, nie ju vnucovať.

 

Keď hovoríme o príťažlivosti kresťanstva - ako môžeme byť, najmä v dnešnej dobe, pre druhých takto príťažliví?

 

Základom príťažlivosti kresťana je autentický život svedčiaci o vernosti Kristovi. Nestačí o viere len hovoriť - je potrebné ju žiť. Ak niekto tvrdí, že je kresťan, no jeho skutky tomu nezodpovedajú - napríklad podvádza, klame alebo koná bez lásky - nevzbudzuje dôveru ani záujem, ale skôr odpor. Príťažlivosť viery sa rodí z dôslednosti a zhody medzi slovami a skutkami.

 

Ak otec rodiny vyhlasuje, že je kresťan, no doma kričí, uráža alebo zanedbáva svoje deti, prípadne používa násilie, jeho svedectvo nie je hodnoverné. Ak nemiluje alebo nerešpektuje svoju manželku, je to príklad povrchného života, nie kresťanského. Aj kňaz, ak nie je verný svojim kňazským záväzkom, nevytvára príťažlivosť, ale naopak - odpor. Mali by sme sa snažiť približovať k ideálu Krista a jeho lásky. A keď sa každý v svojom povolaní snažíme žiť podľa jeho spôsobov, vytvára to príťažlivosť.

 

Môžeme sprostredkovať príťažlivosť evanjelia aj v svojej ľudskej slabosti a nedokonalosti?

 

Skutočný kresťan si uvedomuje, že nie je dokonalý, bezchybný ani perfektný. Vie si však priznať svoje zlyhanie, oľutovať ho a s Božou pomocou začínať znova. Takýto autentický postoj je hlbokým prejavom pokory a zároveň ukazuje cestu k Bohu aj ostatným.

Príťažlivosť evanjelia teda spočíva v svedectve života, ktorý je síce nedokonalý, ale úprimne hľadajúci pravdu, lásku a odpustenie. V tomto duchu sa máme snažiť napodobňovať Krista, ktorý je dokonalým príkladom lásky, milosrdenstva a vernosti. A práve táto snaha - nie dokonalosť, ale vernosť a pokora - priťahuje dnešných ľudí k viere.

 

Hovoríme o atraktivite či príťažlivosti evanjelia a zároveň o človeku, ktorý ju sprostredkúva, ale ktorý nie je jej zdrojom?

 

Áno. Táto atraktivita nepramení z nás samotných. Nie je to ľudská príťažlivosť, ale Kristus sám, ktorý cez nás pôsobí a priťahuje ľudí k sebe. Zdrojom tejto príťažlivosti nie je nikdy človek - žena ani muž. Je ním Kristus. Táto príťažlivosť nepatrí výlučne do fyzickej či ľudskej dimenzie, ale do dimenzie nadprirodzenej, ktorá všetko presahuje.

Toto je to, čo nám hovorí Kristus: „Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec“ (Mt 5, 48). Je to spôsob, akým nás Boh povoláva na cestu - aby sme kráčali k nemu a stávali sa mu podobnými. „Buďte svätí, lebo ja som svätý“ (1Pt 1, 16).

 

Otec kardinál, ďakujem. Záverom - v konečnom dôsledku teda je to svätosť, ktorá vytvára tú príťažlivosť?

 

Svätosť, ku ktorej sme priťahovaní, pochádza od Boha, no prechádza cez naše úbohé a krehké ľudské schránky. Môžeme si to predstaviť ako svetlo lustra - aby mohol svietiť, potrebuje energiu, ktorá neviditeľne prúdi cez múry. Podobne Božia milosť prechádza naším životom - ako cez úbohé nástroje - a skrze nás môže potom v plnosti zažiariť.

A práve preto sme dôležití - pretože sa môžeme stať nástrojmi ohromnej Božej milosti. Hoci sme ako malé deti, ktoré si možno nik nevšimne, práve cez nás môže pôsobiť Božia milosť. No zároveň musíme byť obozretní, aby sa nepretrhol „kábel“; ak prerušíme „vedenie“ medzi nami a Bohom, Božia milosť cez nás nebude prúdiť a prestane vyžarovať svetlo.

Človek môže byť obdarený mnohými intelektuálnymi či materiálnymi darmi, no milosť je dar, ktorý prichádza z neba a nemožno si ju nijako kúpiť. Toto je naša zodpovednosť, ktorá prichádza s darom slobody opísaná v podobenstve o rozsievačovi. Podľa svätého Pavla je kresťan ten, kto spolupracuje s Bohom na tom, aby sa Boh mohol vo svete zjaviť.

 

Rozhovor pre Arcibiskupský úrad v Trnave viedla Júlia Kubicová.

Preklad: Peter Juhás

 

 

V týchto súvislostiach pripomíname predchádzajúci rozhovor s kardinálom Filonim a správy:

 

Kardinál Filoni: Rytierom a dámam nestačí plášť - treba činy, vieru a oddanosť

Arcibiskup Orosch bol uvedený do úradu veľkého priora Rádu rytierov Božieho hrobu

V sobotu prebehla v Trnave investitúra členov Rytierskeho rádu Božieho hrobu

Kardinál Filoni: Kristus neodsudzuje; odpúšťa a oslobodzuje od zla