Na jubilejnej púti sa zišlo približne stoštyridsať diecéznych a rehoľných kňazov, tiež bohoslovcov či rehoľných bratov z Trnavskej arcidiecézy, medzi ktorými sú zástupcovia rôznych národností - slovenskej, maďarskej, poľskej, talianskej, španielskej, portugalskej, indickej a vietnamskej. Slávnosť sa začala svätou omšou, ktorú hlavný celebrant - trnavský arcibiskup Ján Orosch - obetoval za pápeža Františka, za ktorého sa modlia veriaci v celej arcidiecéze. Hlavnými koncelebrantmi svätej omše boli emeritný trnavský arcibiskup a bývalý metropolita Slovenska Ján Sokol a generálny vikár Peter Šimko.

 

Hlavnou témou homílie arcibiskupa Oroscha bol duchovný boj v pastorácii. „Pastoračná služba kňaza je vždy predmetom duchovného boja. Ako kňazi odovzdávame veriacim zbrane, aby mohli viesť dobrý boj viery,“ povedal. Vystríhal pútnikov pred pokusmi o kompromisy s temnotou, keďže medzi Svetlom a temnotami nie je možné dosiahnuť žiadny kompromis, čo robí tento boj tak silným. Tento duchovný boj prirovnal k boju medzi Dávidom a Goliášom.

 

„Podobne ako Dávid, aj my trpíme z toho, že je Božia česť znevažovaná, že sme sa stretali, stretáme a budeme stretať s nepochopením; rovnako ako Dávid čelíme nepochopeniu tých, ktorí by nám mali pomáhať,“ povedal arcibiskup Orosch. Doplnil, že nemôžeme strácať čas bojujúc jeden proti druhému, pretože „v duchovnom boji nie je nepriateľom môj brat.“ Vysvetlil však, že ak brat pochybí, je nevyhnutné ho upozorniť na jeho omyl.

 

V ďalšej časti homílie arcibiskup Orosch vysvetlil, že v duchovnom boji nie je dôležitý vek alebo osobná zdatnosť; dôležité je nepopliesť si bojisko a zostať úplne odovzdaný Bohu, pretože ten, kto je s Bohom, zvíťazí. Ako pomôcku použil symboliku Dávidových zbraní. Na záver pripomenul, že „duchovný boj neznamená za každým vidieť Zlého ducha, ale dôležité je, aby sme ohlasovali evanjelium - radostnú zvesť o tom, že Ježiš je živý, je víťaz, kráča s nami a s ním zvíťazíme aj my.“ Dávid si bol istý, že s ním bude bojovať Boh, a preto zvíťazil. Tento postoj by sme si podľa arcibiskupa Oroscha mali prevziať aj my.

 

V záverečnej časti liturgie nasledovala odprosujúca eucharistická pobožnosť podľa skutkov duchovného milosrdenstva a eucharistické požehnanie. Po nej nasledovalo agapé na Arcibiskupskom úrade v Trnave.