Skromný, no neobyčajný muž Cirkvi

 

Napísať o takej výraznej osobnosti, akou bol biskup Vrablec, je nesmierne náročné – a to práve pre jeho skromnosť. Hoci sa celý život pohyboval v popredí dôležitých cirkevných udalostí, nikdy nevyhľadával osobnú slávu. Jeho duchovná a akademická práca ostáva trvalým odkazom pre ďalšie generácie.

 

Narodil sa v Závode 21. februára 1925 do rodiny, kde duchovné povolanie malo hlbokú úctu. Jeho brat Jozef Vrablec bol významným pedagógom, homiletikom a generálnym vikárom Nitrianskej diecézy. Dve sestry, Restitúta a Galla, zasvätili svoj život službe ako členky Spoločnosti Dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul (vincentky).

 

Cesta do Ríma a nedobrovoľná emigrácia

 

Štefan Vrablec začal svoje štúdiá na gymnáziu v Trnave, no už v roku 1945 odišiel do Ríma, kde pokračoval v štúdiu na Lateránskej univerzite. V roku 1950 bol vysvätený za kňaza, no návrat do vlasti mu znemožnil komunistický režim. Bol jedným z mnohých bohoslovcov, ktorým režim odobral pasy a znemožnil návrat domov.

 

Nezlomný vo svojej službe sa v Taliansku venoval pastoračnej činnosti – pôsobil ako kaplán v Cesio Maggiore a neskôr spravoval farnosť v Goima di Zoldo. V roku 1957 ho vymenovali za špirituála Pápežského regionálneho seminára v Chieti, kde formoval nových kňazov až do roku 1963.

 

Liturgista a prekladateľ: Otec slovenskej liturgie v Ríme

 

Po Druhom vatikánskom koncile, keď sa začala obnova liturgie a zavádzanie národných jazykov do bohoslužieb, bol Mons. Vrablec poverený prekladom Rímskeho misála a liturgických textov do slovenčiny.

 

V roku 1966 sa vrátil do Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda (SÚSCM) v Ríme, kde sa stal redaktorom a neskôr aj jeho riaditeľom. Pod jeho vedením sa ústav významne podieľal na zachovaní slovenskej duchovnej identity v exile, pričom koordinoval práce na vydaní Liturgie hodín a ďalších dôležitých liturgických kníh.

 

Jeho úsilie viedlo k tomu, že Vatikán uznal slovenčinu ako liturgický jazyk v USA a Kanade. Nepochybne jedným z jeho najvýznamnejších počinov bolo zriadenie Slovenského pápežského kolégia sv. Cyrila a Metoda v Ríme (1997), čím sa posilnila prítomnosť slovenských duchovných v srdci katolíckej Cirkvi.

 

Biskupská služba na Slovensku

 

Po páde komunizmu sa Mons. Vrablec vrátil do vlasti a bol v roku 1998 menovaný za pomocného biskupa Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy a titulárneho biskupa Tasbaltského. Biskupskú vysviacku prijal 26. júla 1998 v Šaštíne, pričom hlavnými svätiteľmi boli kardinál Ján Chryzostom Korec, arcibiskup Ján Sokol a apoštolský nuncius Luigi Dossena. Za svoje biskupské motto si zvolil slová „Nech sa ti klania celá zem“, ktoré vyjadrovali jeho hlboký vzťah k liturgii a chápaniu Cirkvi ako univerzálneho spoločenstva viery.

 

Ako biskup zastával viaceré významné funkcie – viedol Spolok sv. Vojtecha a stal sa predsedom Liturgickej komisie Konferencie biskupov Slovenska. Po šiestich rokoch aktívnej biskupskej služby sa kvôli veku vzdal úradu a v roku 2004 sa stal emeritným biskupom.

 

Duchovný odkaz a posledné roky života

 

Mons. Vrablec bol autorom viacerých duchovných publikácií, medzi ktoré patria Je niekto z vás chorý? (1974), Drahé rehoľné sestry (1984), Od srdca k Srdcu (1985) a ďalšie. Podieľal sa aj na vysielaní slovenskej sekcie Vatikánskeho rozhlasu.

 

Za svoju prácu bol ocenený Radom Ľudovíta Štúra I. triedy (2002). Svoju starobu prežil najskôr v Trnave, neskôr v Nitre, kde sa o neho starali vincentky, ktoré sám nazýval „moje drahé rehoľné sestry“.

 

Dňa 1. septembra 2017 sa vrátil do domu Otca vo veku 92 rokov. Posledná rozlúčka sa konala 7. septembra 2017 v Trnave a v rodnej farnosti Závod, kde bol pochovaný.

 

Posolstvo pre dnešnú dobu

 

Biskup Vrablec zostáva inšpiráciou pre kňazov, biskupov i laikov. Bol mužom „tichej, ale neochvejnej viery“, ktorý svoju službu chápal ako „úplné odovzdanie sa Kristovi a jeho Cirkvi“.

 

Ako sám povedal pri jednom zo svojich príhovorov:  „Dejiny, to nie je iba súpis faktov. Dejiny treba chápať v pláne Boha Stvoriteľa a Spasiteľa. Preto sa učme čítať aj slovenské dejiny v tomto teologickom kľúči.“

 

Toto posolstvo zostáva výzvou aj pre nás – aby sme dokázali vidieť Božie pôsobenie v našich dejinách a aby sme si zachovali vieru, jazyk a kultúru, za ktoré Mons. Štefan Vrablec obetoval celý svoj život.

 

Zdroj: Duchovný pastier, Daniel Dian, redakčne upravené