Biskup Dominik Tóth bol po páde totalitného režimu, 17. marca 1990 menovaný za titulárneho biskupa ubabského a pomocného biskupa vtedy Trnavskej arcidiecézy. Krátko po tomto menovaní navštívil v Ríme pápeža, dnes už sv. Jána Pavla II. a prosil ho, aby toto menovanie zrušil, nakoľko jeho vek sa priblížil k 65 rokom. Svätý Otec ho však povzbudil, aby menovanie prijal a tak 16. apríla 1990 spolu s Vladimírom Filom prijal v meste Trnava biskupskú konsekráciu. Ich hlavným svätiteľom bol vtedajší trnavský sídelný arcibiskup Ján Sokol.

 

Nedeľná slávnosť bola predovšetkým veľkou oslavou Boha, vzdávaním vďaky Pánovi za jeho dary a dobrodenia a tiež prejavom úcty voči hlavnému celebrantovi, ktorá mu právom prináleží. V čase totalitného režimu totiž vtedajšia štátna moc odobrala Dominikovi Tóthovi štátny súhlas pre jeho horlivú kňazskú službu, keď vyučoval chudobné rómske deti náboženstvo a potom kvôli tomu nemohol verejne vykonávať kňazskú službu. Viac ako štyri roky pracoval v pneuservise v Trnave, kam dochádzal z Piešťan. S Trnavou je úzko spätý jeho kňazský a biskupský život, keďže tu ako mladý kňaz nastúpil do služby ceremoniára pri apoštolskom administrátorovi - biskupovi Ambrózovi Lazíkovi, a po roku 1989 až do roku 2004 do služby pomocného biskupa a generálneho vikára.

 

Počas nedeľnej slávnostnej svätej omše biskup Dominik Tóth v homílii vyzdvihol vernosť kresťanov, ktorí vyznávajú vieru v živého zmŕtvychvstalého Ježiša Krista. Boží Syn Ježiš Kristus prináša nádej, svetlo a istotu do života každému, potrebné je v dôvere kráčať s ním.

 

informoval Milan Červeňanský